Čoraz viac ľudí premýšľa nad tým, ako začať s programovaním. Dobrou správou je, že začať s programovaním je jednoduché. Vďaka online kurzom, komunitám, dostupným nástrojom a veľkému množstvu vzdelávacích zdrojov sa môže programovať naučiť každý – bez ohľadu na vek, predchádzajúce skúsenosti či vzdelanie. V tomto článku vám krok za krokom ukážeme, ako sa stať programátorom – od pochopenia základných pojmov až po výber správneho programovacieho jazyka a vytváranie vlastných projektov. Čítajte ďalej a zistite, ako na to!

Podľa štatistík trhu práce je dopyt po IT špecialistoch stabilne vysoký. V nemeckom IT sektore už v súčasnosti nie je možné obsadiť 149-tisíc voľných miest. Situácia sa bude pravdepodobne zhoršovať v dôsledku rastúceho dopytu po programátoroch, systémových administrátoroch a ďalších IT špecialistoch. Do roku 2040 tak bude potrebné obsadiť celkovo 1,92 milióna pracovných miest. (Trend)

Graf zobrazuje priemerné ročné miery zmeny zamestnanosti odborníkov v oblasti IKT (informačno-komunikačných technológií), pričom údaje sú rozdelené podľa pohlavia. V priemere počet mužov zamestnaných ako IKT špecialisti v EÚ vzrástol medzi rokmi 2013 až 2023 o 4,4 % ročne, zatiaľ čo zodpovedajúca miera rastu u žien bola 6,4 % ročne. Výsledkom je, že celkový počet mužov v oblasti IKT sa zvýšil o 53,9 %, zatiaľ čo počet žien vzrástol až o 85,6 %. (Zdroj: Eurostat)

Čo si predstaviť pod pojmom programovanie?

Programovanie je proces vytvárania a písania inštrukcií, ktoré určujú, ako má počítač alebo iné zariadenie vykonávať konkrétne úlohy. Jednoducho povedané, je to spôsob, akým ľudia komunikujú s technológiou prostredníctvom jazyka, ktorému počítač rozumie. Cieľom programovania je vytvárať funkčné aplikácie, webové stránky, softvéry či automatizované systémy, ktoré riešia konkrétne problémy alebo zjednodušujú každodenný život. Vďaka programovaniu je možné automatizovať opakujúce sa úkony, komunikovať so zariadeniami, analyzovať dáta či vytvárať nové produkty.

Programovanie je spôsob riešenia problémov, pričom samotný program je výsledkom – vyjadrením riešenia v tvare, ktorý vie počítač spracovať. Pri vývoji softvéru preto hovoríme nielen o metódach, ale aj o spôsoboch, technikách, postupoch či metodikách, ktoré sa často líšia podľa fázy (napr. návrh vs. implementácia) alebo typu úlohy. V programovaní používame pojem paradigma na označenie rôznych prístupov, štýlov a spôsobov, akými sa riešia problémy pomocou kódu. Ide o zaužívaný súbor názorov, metód, techník a postupov, ktoré sú v danom období či komunite považované za štandardné alebo odporúčané.

Medzi najznámejšie programovacie paradigmy patria:

1. Procedurálne programovanie – rozdeľovanie programu do postupností krokov (procedúr alebo funkcií), ktoré vykonávajú konkrétne úlohy. Dáta a operácie sú oddelené, pričom hlavný dôraz sa kladie na algoritmický tok a opakované využívanie kódu.
2. Objektovo-orientované programovanie – organizuje kód do objektov s vlastnosťami a metódami.
3. Funkcionálne programovanie – pracuje s funkciami ako základnými stavebnými prvkami.
4. Logické programovanie – vyjadruje riešenia pomocou logických pravidiel.
5. Súbežné programovanie – zamerané na súčasné vykonávanie úloh (napr. paralelné, distribuované).
6. Vizuálne programovanie – programovanie pomocou grafických rozhraní.
7. Aspektové programovanie – je programovacia paradigma, ktorá slúži na oddelenie takzvaných prierezových záujmov (cross-cutting concerns) od hlavnej logiky aplikácie.

Tieto prístupy sú systematicky klasifikované napríklad v rámci ACM klasifikačného systému, ktorý používa pojem „programovacie techniky“ pre kategorizáciu rôznych štýlov programovania.

Objektovo orientované programovanie

Objektovo orientované programovanie (OOP) je jeden z najpoužívanejších a najdôležitejších prístupov k programovaniu, ktorý výrazne ovplyvnil spôsob, akým dnes programátori navrhujú softvér. Jeho základom je predstava, že svet okolo nás možno modelovať ako objekty, ktoré majú vlastnosti (atribúty) a správanie (metódy).

​Objektovo orientované programovanie (OOP) je programovacia paradigma, ktorá sa zameriava na modelovanie softvérových systémov pomocou objektov. Tieto objekty kombinujú dáta (atribúty) a metódy (funkcie), ktoré s týmito dátami pracujú, čím umožňujú vytvárať modulárny a prehľadný kód.​

Hlavné princípy OOP zahŕňajú:​

1. Zapuzdrenie: Skrytie vnútorných detailov objektu a poskytnutie jasne definovaného rozhrania pre interakciu s ním. To zvyšuje bezpečnosť a znižuje závislosti medzi časťami kódu.​
2. Dedičnosť: Umožňuje vytvárať nové triedy (podtriedy) na základe existujúcich tried (nadradených tried), čím sa podporuje opätovné použitie kódu a hierarchická organizácia.​
3. Polymorfizmus: Umožňuje, aby objekty rôznych tried reagovali na rovnaké správy alebo metódy rôznymi spôsobmi, čo zvyšuje flexibilitu a rozšíriteľnosť systému.​
4. Abstrakcia: Umožňuje skryť zložité detaily implementácie a sústrediť sa len na podstatné vlastnosti a správanie objektov. Abstrakcia pomáha zjednodušiť vývoj, pretože vývojár pracuje s konceptmi a funkciami bez potreby riešiť ich vnútornú logiku. V praxi sa používa napríklad pomocou abstraktných tried alebo rozhraní, ktoré definujú „čo“ má trieda robiť, ale nie „ako“.

Väčšina dnes bežne používaných programovacích jazykov patrí medzi hybridné jazyky, pretože kombinujú prvky štruktúrovaného aj objektovo orientovaného programovania. V niektorých prípadoch je táto kombinácia výsledkom potreby zachovať spätnú kompatibilitu so staršími verziami jazykov. Medzi najznámejšie hybridné jazyky patria C#, C++, Visual Basic, Delphi a Java. Umožňujú využívať objektovo orientované princípy, no zároveň ponechávajú priestor na tradičný štruktúrovaný prístup. Popri nich existujú aj tzv. čisto objektovo orientované programovacie jazyky, ktoré sú navrhnuté výhradne podľa princípov OOP. Tieto jazyky sa často používajú v oblastiach ako umelá inteligencia, simulácie či počítačová grafika. Medzi ne patria napríklad Smalltalk, CLOS, Eiffel, ESP a Object-Prolog.

S programovaním súvisí programovací jazyk

Aby sme mohli s počítačom komunikovať a zadávať mu konkrétne inštrukcie, potrebujeme poznať programovací jazyk. Je to forma písaného jazyka, ktorú používajú programátori na vytváranie softvéru, webových stránok, aplikácií či hier. Tieto jazyky majú svoju štruktúru, syntax a pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať, aby počítač správne porozumel, čo má vykonať. Každý programovací jazyk má svoje špecifiká a je vhodný na iné účely – niektoré sú určené na vývoj webových aplikácií, iné na tvorbu operačných systémov či analýzu dát. Výber jazyka závisí od toho, čo chcete dosiahnuť. Aké sú najobľúbenejšie programovacie jazyky roku 2025 si môžete prečítať v článku.

Základné typy programovacích jazykov

Programovacie jazyky môžeme rozdeliť podľa úrovne abstrakcie, spôsobu spracovania kódu a štýlu programovania.

Podľa úrovne abstrakcie:

1. Nízkoúrovňové jazyky – Sem patrí strojový kód a jazyk symbolických inštrukcií spolu s Assembler. Sú veľmi blízke hardvéru a pracujú priamo so strojovými inštrukciami. Používajú sa najmä tam, kde je potrebná maximálna rýchlosť a efektivita, no programovanie v nich je náročné.
2. Vysokoúrovňové jazyky – Tieto jazyky (napr. Pascal, Basic, Prolog, Lisp, Algol, Fortran) sú zrozumiteľnejšie pre človeka. Programy napísané v týchto jazykoch sa prekladajú do strojového kódu, ktorý vykonáva počítač.

Podľa štýlu programovania (paradigmy):

1. Procedurálne jazyky – Využívajú algoritmy a postupnosť krokov na riešenie problémov. Typickými predstaviteľmi sú Pascal, C, Basic, ALGOL, Assembly, COBOL. Programy sú zvyčajne rozdelené do funkcií a procedúr.
2. Objektovo orientované jazyky – V nich programátor definuje objekty, ktoré obsahujú dáta (atribúty) aj funkcie (metódy). Tento prístup umožňuje lepšiu organizáciu kódu. Príklady: Java, C#, C++, Smalltalk.
3. Funkcionálne jazyky – Program pozostáva z funkcií, ktoré medzi sebou odovzdávajú hodnoty. Tento štýl sa často využíva v matematike a vedeckých výpočtoch. Príklady: Lisp, Haskell, Miranda.
4. Logické jazyky – Programovanie je založené na logických výrazoch a pravidlách. Používajú sa najmä v oblastiach ako umelá inteligencia. Najznámejším zástupcom je Prolog.
5. Viacparadigmové jazyky – Podporujú viacero programovacích jazykov (procedurálny, objektovo orientovaný, funkcionálny atď.), čo umožňuje väčšiu flexibilitu pri návrhu aplikácií. Príklady: Python, Visual Basic .NET, Ruby, Swift, Kotlin, Julia, R, JavaScript, Groovy, Rust, PHP, Dart, MATLAB, ABAP.

Podľa spôsobu spracovania kódu:

1. Interpretované jazyky – Kód sa prekladá a vykonáva za behu programu, pomocou interpretera. Sú flexibilnejšie, no pomalšie. Nevyžadujú prísne dodržiavanie typov a deklarácií. Patria sem PHP, Python, Ruby, Perl, Lua, R, MATLAB, Shell a väčšina verzií jazyka Basic.
2. Kompilované jazyky – Kód sa najskôr preloží do spustiteľného súboru (napr. .exe) pomocou kompilátora, a až potom sa vykonáva. Tieto jazyky sú rýchlejšie, ale kladú väčší dôraz na formálnu správnosť kódu. Príklady: C, C++, Rust, Swift, Fortran, Ada, Haskell, Pascal, Java.

Ako začať s programovaním?

Začiatky s programovaním môžu pôsobiť mätúco, no pri správnom prístupe to vôbec nemusí byť náročné. Programovanie je ako učenie sa nového jazyka. Začínate základmi a postupne si budujete schopnosť riešiť zložitejšie problémy. Kľúčom k úspechu je trpezlivosť, dôslednosť a hlavne prax.

1. Zvoľte si programovací jazyk a začnite ho študovať
   Neodporúčame učiť sa viacero jazykov naraz. Výsledkom by mohla byť zmätok a frustrácia. Namiesto toho si zvoľte jeden jazyk, ktorý najlepšie zodpovedá vašim cieľom, a venujte sa mu dôsledne. Cieľom je pochopiť jeho syntaktické pravidlá, prácu s dátami, štruktúrovanie kódu a logiku programovania. Pre začiatočníkov je veľmi vhodný Python, ktorý má jednoduchú syntax a široké využitie. Nepotrebujete sa hneď učiť viacero jazykov – stačí jeden, do ktorého sa ponoríte hlbšie. Detailnejšie sa výberu jazyka budeme venovať nižšie.
2. Osvojte si základné pojmy
   Predtým, než sa pustíte do samotného písania kódu, je dôležité pochopiť základné pojmy, ktoré sa v programovaní neustále opakujú. Tieto základy vám pomôžu orientovať sa vo výučbe, čítať cudzie kódy a postupne tvoriť vlastné projekty.
   
3. Pracujte na projektoch a riešte problémy
   Najefektívnejší spôsob, ako sa naučiť programovať, je prax. Čítanie teórie nestačí, vyskúšajte si kódovanie, tvorte malé projekty a nebojte sa chýb. Práve na nich sa učíme najviac. Začnite jednoduchými zadaniami, ako sú kalkulačky, zoznamy úloh, generátory hesiel alebo osobné webové stránky. Neskôr sa môžete pustiť do zložitejších projektov.
   
4. Nainštalujte a rozbehajte vývojové prostredie
   Vývojové prostredie (angl. Integrated Development Environment – IDE) je špecializovaný softvér, ktorý poskytuje všetky základné nástroje pre pohodlný a efektívny vývoj aplikácií na jednom mieste. Zvyčajne zahŕňa editor kódu, ladiace nástroje (debuggery), kompilátor alebo interpretér a ďalšie funkcie, ktoré vývojárovi pomáhajú rýchlejšie písať, testovať a spravovať kód.
   
5. Osvojte si programátorské koncepty, knižnice a návrhové vzory
   V prípade, že chcete programovať efektívne a udržateľne, nestačí len ovládať syntax a vedieť napísať funkčný kód. Rovnako dôležité je porozumieť základným programátorským konceptom, ktoré vám umožnia tvoriť čistejší a prehľadnejší kód. Zvládnutie týchto konceptov vám umožní nielen písať lepší kód, ale aj lepšie porozumieť iným projektom.

Ako si zvoliť programovací jazyk?

Jedna z najčastejších otázok začínajúcich programátorov znie: „Ktorý programovací jazyk si mám vybrať?“ Pravdou je, že existuje veľké množstvo jazykov, no na začiatku nie je dôležité poznať všetky. Odporúčame vybrať si jeden jazyk a sústrediť sa naň do hĺbky.  Ak si osvojíte jeden jazyk dôkladne, získate pevný základ, ktorý vám neskôr umožní jednoduchšie prejsť aj na iné jazyky. Výber programovacieho jazyka nie je zložitý.

V prípade, že uvažujete pustiť sa do programovania, je dôležité položiť si otázku:

Čo si prajem v programovacom jazyku vytvoriť?

Na, ktoré aspekty sa zamerať pri výbere programovacieho jazyka?

1. Účel programovania: Pri výbere programovacieho jazyka je úplne zásadné položiť si otázku, čo konkrétne chcete programovaním vytvárať. Programovanie je veľmi široká oblasť a každý jazyk má svoje silné aj slabé stránky. Váš cieľ by mal preto určovať, ktorý jazyk je pre Vás najvhodnejší.
2. Komunita a dostupnosť zdrojov: Silná a aktívna komunita znamená, že nájdete viac tutoriálov, diskusných fór, príkladov a odpovedí na otázky, ktoré môžu počas učenia vyvstať. Python, JavaScript alebo Java patria medzi jazyky s veľmi bohatou komunitou.
3. Uplatnenie na trhu práce: Odporúčame skontrolovať, ktoré jazyky sú v súčasnosti najviac žiadané zamestnávateľmi. Medzi stabilne populárne patria JavaScript, Python, Java, C#
4. Náročnosť jazyka a vhodnosť pre začiatočníkov: Niektoré jazyky sú vhodnejšie pre tých, ktorí s programovaním začínajú. Napríklad Python je veľmi intuitívny, zrozumiteľný a čitateľný. Iné jazyky, ako napríklad C++ alebo Rust, sú výkonné, no vyžadujú väčšie technické zručnosti.

Pre podrobnejší prehľad a porovnanie jazykov Python a Java si pozrite článok Programovanie Python vs. Java: Ktorý programovací jazyk sa naučíte rýchlejšie?

VITA Academy vám pomôže stať sa programátorom

Ak premýšľate nad tým, že by ste sa chceli naučiť programovať, ale neviete, kde začať, VITA Academy je ideálne miesto, ktoré vám pomôže naštartovať vašu kariéru v IT. Naša akadémia je navrhnutá tak, aby ste sa dokázali zorientovať vo svete technológií, osvojili si praktické zručnosti. Kurzy VITA Academy sú zostavené tak, aby vyhovovali rôznym úrovniam vedomostí – od úplných začiatočníkov až po mierne pokročilých. Výhodou je aj to, že nepotrebujete žiadne predchádzajúce skúsenosti s programovaním. Stačí motivácia a chuť učiť sa. Kurzy sú prístupné pre každého bez ohľadu na vek, vzdelanie či profesijné zázemie.  Ak teda hľadáte spoľahlivého partnera na ceste k programátorskej kariére, VITA Academy je tu pre vás. Pozrite si aktuálnu ponuku kurzov programovania a vývoja softvéru a začnite svoju cestu už dnes na www.vita.sk.

Objaviť kurzy programovania

Záver a odporúčania k téme ako začať s programovaním

Programovanie je zručnosť, ktorá otvára dvere do sveta technológií, inovácií a kreativity. Neexistuje jediná správna cesta, ako sa stať programátorom. Každý si nájde svoj rytmus a spôsob učenia. Dôležité je však nevzdávať sa pri prvých komplikáciách, byť trpezlivý a učiť sa z vlastných chýb. Práve tie vás posúvajú vpred. Ak to s programovaním myslíte vážne, určite sa oplatí investovať čas a energiu do kvalitného vzdelávania. A práve tu vám môže pomôcť VITA Academy, ktorá ponúka komplexné a prakticky orientované kurzy prispôsobené moderným požiadavkám trhu.

Použité zdroje a literatúra

1. Bieliková, M., & Návrat, P. (1997). Funkcionálne a logické programovanie. Slovenská technická univerzita.
2. Blahová, V. (2023). Informatické myslenie na Slovensku a v Európe. Studia Scientifica Facultatis Paedagogicae Universitas Catholica Ružomberok, 22(1), 18–25.
3. Dhrúv, A. J., Patel, R., & Doshi, N. (2021). Python: The most advanced programming language for computer science applications. Science and Technology Publications, Lda, 292–299.
4. Eurostat. (n.d.). ICT specialists in employment [online]. European Commission. https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=ICT_specialists_in_employment
5. Filová, L. (2022). Programovanie v jazyku R: stručné poznámky a zbierka príkladov. FMFI UK.
6. Gabbielli, M., Martini, S., & Giallorenzo, S. (2010). Programming languages: Principles and paradigms. Springer.
7. German Tech Jobs. (2024). European Transparent IT Job Market Report 2024 [online]. https://static.germantechjobs.de/market-reports/European-Transparent-IT-Job-Market-Report-2024.pdf
8. Hanák, J. (2009). Praktické paralelné programovanie v jazykoch C# 4.0 a C++. Artax.
9. Klabnik, S., & Nichols, C. (2023). The Rust Programming Language. No Starch Press.
10. Mitchell, J. C. (2003). Concepts in programming languages. Cambridge University Press.
11. Pereira, R., et al. (2021). Ranking programming languages by energy efficiency. Science of Computer Programming, 205, 102609. https://doi.org/10.1016/j.scico.2021.102609
12. Pierce, B. C. (2002). Types and programming languages. MIT Press.
13. Prechelt, L. (2000). An empirical comparison of seven programming languages. Computer, 33(10), 23–29. https://doi.org/10.1109/2.876288
14. Samuel, M. S. (2017). An insight into programming paradigms and their programming languages. Journal of Applied Technology and Innovation, 1(1), 37–57.
15. Trend. (2023). Rastúci dopyt po IT špecialistoch ovplyvňuje aj Nemecko, spomaľuje digitálnu transformáciu [online]. https://www.trend.sk/spravy/rastuci-dopyt-it-specialistoch-ovplyvnuje-nemecko-spomaluje-digitalnu-transformaciu
16. Van Roy, P. (2009). Programming paradigms for dummies: What every programmer should know. In New Computational Paradigms for Computer Music (č. 104, s. 616–621).
17. Watt, D. A., & Wong, S. (1990). Programming languages: Concepts and paradigms. Prentice Hall.