Slová „nestíham“ alebo „nemám čas“ nemožno pripísať len dnešnej uponáhľanej dobe, ale aj neefektívnemu organizovaniu pracovných činností. Prokrastinácia fenomén dnešnej doby, ktorý ovplyvňuje produktivitu nielen v profesionálnom živote mnohých ľudí. Je ľahké si ju pomýliť s lenivosťou, no ide o dva odlišné problémy, ktoré vyžadujú rozdielny prístup k riešeniu. Tento článok ponúkne pohľad na príčiny prokrastinácie, zadefinuje rozdiely medzi prokrastináciou a lenivosťou, a predstaví kroky ako prokrastináciu prekonať.

Čo je prokrastinácia?

Pokrastinácia anglicky procrastination) pochádza z latinského slova procrastinare, ktoré vzniklo kombináciou „pro“ (pohyb dopredu, smerom k niečomu) a „crastinus“ (patriaci k zajtrajšku). (Desimon,1993) Prokrastinácia môže byť chápaná ako iracionálny odklad úloh, pričom človek si vyberá tento spôsob správania aj napriek tomu, že si uvedomuje negatívne dôsledky. Výsledkom tohto správania sú nepríjemné pocity akými sú úzkosť, depresia, prípadne vina. Mohli by sme použiť aj pojem „zlá sebaregulácia“ , ktorý jednoznačne predstavuje prekážku pri dosahovaní cieľov. (Baumeister, 1998)

Štatistiky a prokrastinácia

Odborné štúdie poukazujú na skutočnosť, že približne 20 % ľudí prokrastinuje systematicky, zvyšných 80 % ľudí má tiež tendenciu prokrastinovať, pretože ich jednoducho ovládne lenivosť a namiesto dokončenia úlohy robia niečo iné. (Steel, 2007) Ešte informácie ohľadom prokrastinácie študentov. Výsledky vedeckého výskumu potvrdili,  že približne 50 % vysokoškolských študentov prokrastinuje systematicky. (Solomon,1984). Z výskumu z roku 2016 vyplynulo, že 94 % ľudí uvádza, že prokrastinácia má negatívny efekt na pocit šťastia a 18 % z nich vplyv prokrastinácie hodnotí ako extrémne negatívny. (Eckbert, 2016)

Aký je rozdiel medzi prokrastináciou a lenivosťou?

“Čo môžeš urobiť dnes, neurob ani zajtra a máš 2 dni voľna.” Hovorí sa, že leniví zamestnanci sú často tí najlepší, pretože poznajú rôzne skratky, ako sa zbaviť práce čo najrýchlejšie a tým ušetriť svoj čas. Prokrastinácia však nie je lenivosť. Lenivcovi chýba motivácia a energia na akúkoľvek aktivitu, zatiaľ čo prokrastinátor si uvedomuje dôležitosť úlohy, no nevie sa prinútiť ju dokončiť. Prokrastinátori často bojujú s pocitmi viny a úzkosti, na druhej strane lenivcov tieto pocity netrápia.

Príčiny prokrastinácie

Ľudia prokrastinujú pretože ich túžba odkladať úlohy na neskôr je silnejšia ako túžba konať. Stáva sa to vtedy, keď sú ich sebakontrola a motivácia oslabené vyčerpaní a strachom.

Poďme sa spolu pozrieť na niektoré z najčastejších dôvodov, prečo ľudia prokrastinujú:

1. Strach zo zlyhania alebo neúspechu. Obava zo zlyhania alebo neúspechu nás môže viesť k odkladaniu úlohy, aby sme sa vyhli negatívnym emóciám.
2. Nedostatok motivácie. Ak nás úloha nebaví alebo ju nepovažujeme za zmysluplnú, odložíme ju na neskôr oveľa jednoduchšie.
3. Perfekcionizmus. Snaha o dokonalosť môže ochromiť, pretože sa bojíme urobiť chybu. Perfekcionisti často odkladajú úlohy, pretože potrebujú mať pocit, že ak nemôžu dokonale splniť úlohu bez chýb, nezačnú.
4. Nízka sebakontrola. Niektorí ľudia majú jednoducho nižšiu úroveň sebakontroly, ktorá môže viesť k častejšiemu odkladaniu úloh na neskôr.
5. Emocionálne ťažkosti. Emocionálne problémy ako úzkosť, depresia či nízke sebavedomie nás môžu veľmi rýchlo priviesť k prokrastinácii
6. Preťaženie a nedostatok energie Preťaženie v práci môže viesť k pocitu úzkosti. V množstve prípadov táto situácia vedie k prokrastinácii. Hľadáte cestu ako sa vyhnúť stresu
7. Vonkajšie rozptýlenie. V dnešnej dobe digitálnych rozptýlení sa veľmi ľahko staneme obeťou prokrastinácie. Necháme sa rýchlo zlákať menej náročnými a príjemnejšie aktivitami ako hranie hier alebo sledovanie sociálnych sietí. (https://solvingprocrastination.com/why-people-procrastinate/)

Aké druhy prokrastinácie poznáme?

Druhov prokrastinácie je viacero. Niektorí ľudia presúvajú úlohy iba niekedy, iní ich zas odkladajú takmer vždy a pre niektorých je odklad príznačný len v istých, špecifických situáciách. V tomto kontexte môžeme prokrastináciu rozdeliť na situačnú prokrastináciu ako občasný odklad, ktorý sa viaže na nejaké konkrétne situácie so špecifickými podmienkami a všeobecnú prokrastináciu , ktorá postihuje v podstate všetky oblasti života. (McCow,1989) Za špecifickú formu situačnej prokrastinácie môžeme považovať akademickú prokrastináciu, ktorá spôsobuje problémy v školskom prostredí spojenom s plnením a dodržiavaním rôznych termínov. (Steel,2012) Študenti často hovoria, že majú problém s odovzdávaním svojich prác na čas a prípravu na skúšky si nechávajú na poslednú chvíľu.

Aktívna a pasívna prokrastinácia

Pasívnych prokrastinátorov môžeme popísať ako ľudí, ktorí neplánujú svoje povinnosti odďaľovať a aj napriek tomu robia všetko na poslednú možnú chvíľu, pretože nie sú schopní robiť rozhodnutia a plniť úlohy na čas. Aktívnu formu prokrastinácie dokonca odborníci považujú za pozitívnu. V tomto prípade človek rád pracuje pod tlakom a dokáže robiť rozhodnutia na čas.(Magová,2021)

Ako bojovať s prokrastináciou?

Ak chcete znížiť prokrastináciu obmedzte pokušenie robiť niečo iné. Pokušenie môžete obmedziť, napríklad vypnutím internetu v mobilnom zariadení alebo nastavením nepríjemného tónu budíka, ktorý sa Vám zapne po prestávke.

Tip 1: Využite negatívnu emóciu, ktorú spojíte s nedokončením úlohy. (Napríklad stávka s kolegom, že úlohu dokončíte včas, ak nie urobíte prácu navyše). 

Boj s prokrastináciou môže byť náročný. Pozitívnou správou je, že ju môžeme prekonať. Tu je niekoľko tipov, ktoré by vám mohli pomôcť.

Dovoľte si robiť chyby 

Perfekcionizmus nie je tá správna cesta k úspechu, keďže ako sa hovorí dokonalosť je nepriateľom dokončenia. Ak je vaša prokrastinácia poháňaná perfekcionizmom, uistite sa, že ste si stanovili ciele, ktoré zvládnete dosiahnuť.

Tip 2: Myslite na to, že každý robí chyby a ak aj chybu urobíte, to ešte neznamená, že ju nemôžete opraviť. Pokúste sa zamyslieť nad tým, čo by ste odporučili svojmu kolegovi, ak by bol v podobnej situácií.

Rozdeľte veľké úlohy na menšie 

Rozdelenie veľkých úloh na menšie vám pomôže prekonať pocit preťaženia – jednoduché úlohy zvládnete rýchlo. Veľké a komplikované projekty môžete zvládnuť pomocou postupných krokov.

Tip 3: “Slona zješ jedine po kúskoch” veľkú úlohu rozdeľte na menšie kroky, ktoré systematicky plňte. Postupujte pomaly, krok za krokom.

Použite techniky Time Managementu – Využite techniky, ktoré vám môžu pomôcť zvýšiť vašu koncentráciu a efektivitu. Je ich veľa a ak chcete nájsť pre vás tú najvhodnejšiu alternatívu, neváhajte a prihláste sa na naše online školenie Time Management.

Prioritizujte – začnite úlohami, ktoré sú najdôležitejšie. Týmto spôsobom využijete svoju energiu efektívnejšie a zamedzíte odkladaniu dôležitých úloh.

Vytvorte si pracovné prostredie bez rušivých prvkov – vypnutím notifikácií na mobile a počítači minimalizujete prerušenia počas práce. Ak sa napríklad potrebujete sústrediť na prácu v open office a akýkoľvek hluk vám bráni k sústredeniu, môžete použiť slúchadlá s aktívnym potlačením hluku.

Sebareflexia – vyhraďte si čas pre seba  a zamyslite sa nad tým, prečo prokrastinujete. Identifikujte spúšťače a začnite pracovať na ich odstránení.

Hľadajte podporu – ak si neviete s prokrastináciou poradiť vyhľadajte pomoc u profesionálov. Ako zvládnuť prokrastináciu zistíte na online kurze Time Management a Prokrastinácia.

Záver a odporúčania k Prokrastinácií

Prokrastinácia je jednou z najväčších prekážok efektívneho riadenia času a dosahovania cieľov. Naučiť sa zvládať prokrastináciu znamená zlepšiť si disciplínu, sústredenosť a schopnosť stanovovať si priority. Dôležité je vytvoriť si jasný plán, stanovovať si realistické termíny a eliminovať rozptýlenia. Pravidelné hodnotenie vlastného pokroku môže výrazne pomôcť pri udržiavaní kontroly nad časom a zvýšení produktivity. Prokrastinácia predstavuje zložitý problém, ale s odhodlaním a správnymi metódami ju môžete zvládnuť a dosiahnuť vaše ciele. Dúfame, že vám tieto informácie pomôžu na ceste k vyššej produktivite a plnohodnotnému životu.

Objavte všetky online kurzy na Time Management

Použité zdroje a literatúra Prokrastinácia

1. Desimon, A. (1993) . Patterns of academic procrastination. Journal of Colledge Reading and Learning, 30,120-134.
2. Baumeister, R. F. (1998). The self. In D. T. Gilbert, S. T. Fiske, & G. Lindzey (Eds.), Handbook of Social Psychology (4th edn, pp. 680–740). New York: McGraw-Hill.
3. Steel, Piers. (2007). The nature of procrastination: a meta-analytic and theoretical review of quintessential self-regulatory failure. Psychol Bull 133: 65-94. Psychological bulletin. 133. 65-94. 10.1037/0033-2909.133.1.65.
4. Solomon, L. J., & Rothblum, E. D. (1984). Academic procrastination: Frequency and cognitive-behavioral correlates. Journal of Counseling Psychology, 31(4), 503–509. doi:10.1037/0022-0167.31.4.503
5. Eckert, M., Ebert, D. D., Lehr, D., Sieland, B., & Berking, M. (2016). Overcome procrastination: Enhancing emotion regulation skills reduce procrastination. Learning and Individual Differences, 52, 10–18. doi:10.1016/j.lindif.2016.10.001
6. McCown, W., Johnson, J., & Petzel, T. (1989). Procrastination, a principal components analysis. Personality and Individual Differences, 10(2), 197–202. doi:10.1016/0191-8869(89)90204-3
7. Steel, P., & Ferrari, J. (2012). Sex, Education and Procrastination: An Epidemiological Study of Procrastinators’ Characteristics from a Global Sample. European Journal of Personality, 27(1), 51–58. doi:10.1002/per.1851
8. Magdová, M., Fuchsová, K., & Berinšterová, M. (2021). Procrastination of university students in the context of academic motivation and self-control. Československá Psychologie, 65(4), 389-402. https://doi.org/10.51561/cspsych.65.4.389
9. Ravindranath, L., Agarwal, S., Padhye, J., & Riederer, C. (2013). Give in to procrastination and stop prefetching. Proceedings of the Twelfth ACM Workshop on Hot Topics in Networks – HotNets-XII. doi:10.1145/2535771.2535784
10. Infografika https://goalscalling.com/procrastination-statistics/
11. Infografika https://thecreativeshour.com/procrastination-facts-and-stats/